Každá strata dieťaťa v tehotenstve, ale samozrejme aj po ňom ,veľmi bolí. Vplyvom hormónov ,je psychika žien rozkolísaná a tým pádom citlivo reagujú na rôzne obzvlášť negatívne zážitky.

 

Pri spontánnom potrate ide o stratu dieťaťa pred 20 týždňom tehotenstva , môžu sa stať počas prvého trimestra najčastejšie do 12tt . Najčastejšie sa udejú zo zdravotných dôvodov matky alebo dieťaťa , na ktoré tehotná žena nemá dosah , nedokáže ich ovplyvniť a ani zmeniť .

 

Najčastejšie príznaky potratu sú: 

 

– silné špinenie

– výtok a kúsky tkaniva

– tekutina

– krvácanie podobné silnej menštruácii

– silné bolesti a tlaky v podbrušku a bruchu

– silné bolesti chrbta

 

Za potrat môžu 

 

– abnormality na chromozómoch

– úmrtie plodu v maternici

– mimomaternicové tehotenstvo

– chýbajúce hormóny a živiny

– plod sa nevyvíja a zaostáva vo vývoji oproti týždňu tehotenstva v ktorom sa nachádza

– nebije srdiečko

– plod v maternici je veľmi maličký prípadne ho nevidieť vôbec

– “ pokazené alebo nie úplne dozreté vajíčko ( spermia ) “

 

Riziko potratu stúpa 

 

– vekom matky nad 35 rokov o 20%

– zlá životospráva – podvýživa / obezita

– kontakt s chemikáliami a ožiarením

– genetika

– vývojové chyby – chromozómy a orgány

– užívanie liekov/ drog / alkoholu/ fajčenie

– vývojové chyby reprodukčných orgánov – anomálie maternice / krčka maternice

– chyby placenty

– civilizačné choroby – cukrovka / vysoký tlak

– niekoľko potratov po sebe

 

Žena po spontánnom potrate potrebuje kľud , pokoj a čas na zotavenie sa , mala by sa vyhýbať sexu minimálne 4-6 týždňov až 3-4 mesiace , čas smútiť , symbolicky sa rozlúčiť , prípadne spraviť pohreb , dieťa pomenovať a symbolicky túžbou pokrstiť a dať odslúžiť sv. omšu ( u veriacich ) ,rozlúčka a pomenovanie dieťaťa pomáha aj pri neveriacich.

 

Určite pomôže psychická podpora rodiny a priateľov , psychoterapia, podporná skupina žien , ktoré prežili to čo vy alebo aj modlitba odovzdania dieťaťa do Božích rúk a odprevadenie do neba .

 

– nezabudnúť na dieťa , spomínať ho ako zosnulého člena rodiny ( nehovoriť o ňom ako o potrate ), ale ako o členovi rodiny – hoci bol veľmi maličký okolo 12tt je plne sformované telíčko a má všetko dokonca aj nechtíky na prstoch , mihalnice , všetky orgány , už len rast a priberať – rozvíjať jednotlivé orgány a dozrievať , všetko poprepájať , aby fungovalo a je z toho nová bytosť.

 

Pri umelom potrate ukončí žena tehotenstvo, vedome aj keď to nemusí byť vždy dobrovoľne 

 

– ide o vraždu nenarodeného dieťaťa

( živý organizmus , ktorému bije srdce , dýcha , hýbe sa)

 

Pri tomto type potratu ide o veľmi veľký zásah do organizmu ženy a jej psychiky, teraz bola tehotná a zrazu má len prázdne lono a lomcujú ňou hormóny

Niekedy ide o indikovaný potrat zo zdravotných dôvodov na strane matky alebo dieťaťa – ohrozenie života mimo maternicovým tehotenstvom / veľké vývojové chyby nezlučiteľné so životom , hrozba infekcie alebo úmrtia matky a dieťaťa alebo oboch.

 

Hrozí poškodenie vnútra maternice , krčku a najmä psychickú traumu pri pohľade na iné deti , tehotné ženy alebo bábätká. Môže vzniknúť syndróm počítania dní – už by som bola 2,3 – 5,7 ,9 mesiaci tehotenstva a teraz je ten čas kedy by som rodila v termíne , moje dieťa by mal 1,2,4 – 6,8, 10 rokov , bolo by v škôlke , škole , na strednej , zaľúbilo by sa , bolo drzé v puberte , bol by z neho dospelý človek …. A nič z toho sa pri tomto dieťati nestane už nikdy – nie je to prerušenie tehotenstva – chybný výraz – čo prerušíš väčšinou v tom môžeš pokračovať , toto je umelé ukončenie tehotenstva – žiadne pokračovanie sa nekoná – dieťa je maličké ,ale mŕtve na tom už nikto nič nezmení( jedine rozmyslenie pred pod stupením , by to zmenilo ).

 

Aj v tomto prípade žena potrebuje psychickú podporu od rodiny a priateľov ( hoci z jej rozhodnutím nemuseli súhlasiť ) , no napriek tomu netreba moralizovať , ubližovať slovom ešte viac ako je jej ublížené ,najmä ak bola pod tlakom okolností / partnera / rodičov alebo kohokoľvek donútená a najmä ak sa dodatočne zistí chybná diagnóza a dieťa by bolo zdravé.

 

Toto si väčšina žien nesie v sebe celý život a máloktorá si dokáže odpustiť a prijať to , ti je veľkou pomocou podporná skupina, psychoterapia a niekedy aj psychiater , nie len pri spontánnom ale aj umelom potrate .

 

Pri spontánnom potrate / umelom sa doporučuje odstrániť zo svojho pohľadu veci , ktoré pripomínajú bábätko ( najmä ak ide o prvé dieťa ) ak má žena už iné deti pred potratom tak sa im treba naplno venovať a založiť si krabičku spomienok na nenarodené dieťatko pri spontánnom potrate. A starším deťom o tomto nenarodenom povedať , keď budú pripravené , ale niekedy sú už dosť veľké a cítia ,že mama je smutná a začnú sa pýtať , vtedy treba primerane veku odpovedať , že ste čakali v brušku  ich bračeka alebo sestričku , ale bábätko odišlo do nebička ,lebo bolo slabučké…

 

Žena vnútorne cíti , kedy je pripravená znovu sa pokúsiť otehotnieť. Partner musí byť trpezlivý pri výkyvoch nálad / plači a byť manželke oporou … Spolu to prekonajú zostane iba spomienka ….

 

Bc. Ľubica Bombalová